Tetanus

Pôvod: Tetanus je prudké infekčné onemocnenie nervového systému. Pôvodcom tetanu je tetanový bacil, ktorý je rozšírený najčastejšie vo vlhkej, hnojenej pôde, ale tiež ho možno nájsť v truse viacerých domácich zvierat. Spóry tetanu sa bežne nachádzajú aj v domácom prostredí, v prachu a iných nečistotách. Táto nemoc sa vyskytuje na celom svete, v niektorých oblastiach však častejšie. U psov bola preukázaná plemenná a veková dispozícia a tiež sezónny výskyt.

Spôsob nákazy: Tetanus vzniká po poranení, ktoré môže byť aj veľmi nepatrné. Rana môže byť znečistená hlinou alebo iným materiálom, v ktorom sú spóry tetanu obsiahnuté. K onemocneniu dochádza vtedy, ak vniknú spóry tetanu do rany, tam sa bez prístupu vzduchu množia a produkujú toxíny, ktoré sa krvnou cestou zanášajú ku nervovému tkanivu. Najčastejšie onemocnejú šteňatá v dobe výmeny chrupu, teda vo veku 3 - 7 mesiacov, kedy spóry do tela vnikajú ústnou dutinou. Najviac náchylné plemeno na toto onemocnenie je nemecký ovčiak, čo sa týka sezónneho výskytu, je nemoc najviac pozorovaná v letných a jesenných mesiacoch. K rozšíreniu tetanu tiež prispievajú zlé hygienické podmienky.

Príznaky: Inkubačná doba tetanu je 5 - 10 dní. Pri poranení na hlave bývajú príznaky zjavné väčšinou skôr. Postihnutie sa prejavuje tuhnutím končatín, topornou chôdzou, napätým držaním krku, chvost býva odtiahnutý od tela alebo natočený do strany a pes má problémy pri ulíhaní a vstávaní. Neskôr sa dostavujú kŕče jednotlivých svalových skupín. Typickým príznakom je aj neprirodzené postavenie uší, zvrásnená koža na čele a pretiahnutie ústnych kútikov. Zviera je plaché, narieka a na zvukové, svetelné či dotykové vnemy reaguje prechodom do kŕča. K uhynutiu dochádza v dôsledku zadusenia, v dôsledku kŕčov svalov bránice a hrtana. Priebeh tohto onemocnenia môže byť veľmi prudký, k uhynutiu môže dôjsť v priebehu 1 - 2 dní alebo môže byť priebeh dlhší, 1 - 2 týždne, potom býva obvykle väčšia šanca na uzdravenie.

Liečba: Liečba tetanu je väčšinou veľmi obtiažna a časovo aj finančne náročná, a často nie je príliš úspešná. Väčšinou je nutná hospitalizácia psa počas 1 - 3 týždňov. Veterinárny lekár podá psovi sérum proti tetanu, ktoré má význam pre neutralizáciu toxínov, ktoré ešte neprenikli do centrálnej nervovej sústavy. Ďalej sa podávajú antibiotiká a sedatíva, a je tiež potrebné vykonať chirurgické ošetrenie miesta, odkiaľ infekcia do tela vnikla, pokiaľ sa však poranenie podarí nájsť. Hospitalizácia psa je potrebná k zaisteniu intenzívnej ošetrovateľskej starostlivosti. Úspech liečby by sa mal prejaviť v priebehu jedného týždňa tým, že sa uvoľňujú kŕče, k úplnému uzdraveniu sú však potrebné často 3 - 4 týždne. Po prekonaní nemoci sa vyvíja imunita, ktorá bráni opakovaniu nemoci.

Prevencia: Prevencia spočíva v dôslednom chirurgickom ošetrení a dezinfekcii poranení, u ktorých je riziko infekcie. V období výmeny chrupu je vhodné zabrániť šteňatám v ohryzovaní predmetov, ktoré by mohli byť kontaminované spórami tetanu, ako napr. palice, ktoré sú vytiahnuté z bahna, kamene apod. U plemien, citlivých ku infekcii, je vhodné vykonať vakcináciu.

Očkovanie: Vakcinácia proti tetanu sa nerobí bežne, je však možné si u veterinárneho lekára toto očkovanie vyžiadať. Vakcinácia by mala prebehnúť u plemien zvlášť citlivých na toto onemocnenie, najviac náchylný je nemecký ovčiak, ktorého očkovanie by sa malo stať pravidlom. Toto nadštandartné očkovanie sa vykonáva u šteniat od troch mesiacov veku.