Prví mäsožravec sa na zemi objavil pred 100 - 120 mil rokmi. Neskôr sa na severnej pologuli objavil ďalší, dokonalejší, mäsožravec - Creodont. Asi pred 55 mil rokmi sa objavil mäsožravec s čiastočne vyvinutými rezáky. Počas nasledujúcich 10 mil rokov (v paleocéne) sa z neho vyvinulo niekoľko poddruhov, z ktorých všetky okrem Miacise vyhynuli.

Miacis patrí do rodu Micidae, z ktorého sa vyvinuli všetky súčasné rody mäsožravcov. Vyzeral ako dlhá vydra a narozdiel od vlkov bol ploskochodec. Mal päť prstov, čiastočne zatiahnutelné pazúry, protistojné palce na predných nohách a dlhý tenký chvost. Mal chrup mäsožravca a malý mozog, ale bol múdrejší než ostatné šelmy žijúcej v tej dobe. Žil v lese a mohol spať na stromoch.

V období pred 20 - 30 mil rokmi sa oddelil vývoj šeliem psovitých a medveďovitých. Predchodca psovitých šeliem Cynodictis mal už rovnaký počet zubov ako vlk. Mal krátke nohy a bol o veľa menší ako vlk. Jeho telo bolo dlhé a pružné ako telo lasice.

Pred 15 - 30 mil rokmi, sa telesná stavba začala približovať dnešným vlkom. Tento proces začal u druhu Cynodictus, pokračoval cez druh Cynodesmus a Tomarctus. Končatiny sa začali predlžovať, chodidlá sa tiež predlžovali a stali sa kompaktnejšími. Piaty prst začal byť nepotrebný a postupne zakrpatieval. Chvost sa začal skracovať a celkové proporcie sa začali približovať vlkom.

Pred 15 mil rokmi sa oddelil vývoj vlka a líšok. Zatiaľ čo veľkosť líšok sa veľmi nezmenila, vlci boli čoraz väčšií a väčšií.

Pred 1 - 2 mil rokmi vlk vyzeral zhruba rovnako ako dnes. V pleistocéne, pred 1 mil rokov, sa objavil Canis sp., Ktorý mal väčší mozog a dlhší ňufák než jeho predchodcovia. Canis sp. bol lepšie prispôsobený k behu a pravdepodobne mal vyvinutú primitívne sociálnu štruktúru a kooperatívne techniky lovu. Z neho sa vyvinul najskôr Canis dirus a potom Canis lupus - trochu menší živočích s vyšším čelom a oveľa vyspelejšími sociálnymi prejavmy. Ten bol tiež pravdepodobne predkom psa - prvého veľkého živočícha ktorý žil s človekom.