O vlkoch

 V tejto rubrike sa budem venovať druhu psovitých šeliem - predchodcovi psa - vlkovi. Rovnako ako pes je aj vlk inteligentný a spoločenský tvor, aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá.  Pre vlka je prirodzený spôsob života, život vo svorke. Medzi vlkom a psom sú aj rozdiely a viac sa dočítaťe v rubrike Rozdiely medzi psom a vlkom.

Vlk dravý

Vlk dravý alebo staršie vlk obyčajný (Canis lupus) je druh šelmy z čeľade psovité. V minulosti obývali vlci veľké oblasti Severnej Ameriky, Európy, Ázie či Blízkeho Východu. Rozširovaním ľudského osídlenia z mnohých území postupne vymizli. V dnešnej dobe žijú vlci v rozsiahlych častiach Ruska, Európy a Kanady.

KLASIFIKÁCIA
Druh : Canis lupus (Vlk dravý)
Rod : Canis
Čeľaď : Canidae (psovité)
Rad : Carnivora (mäsožravce)
Trieda : Mammalia (cicavce)
Kmeň : Chordata (chordáty)
Ríša : Animalia (živočíchy)
Impérium : Eukaryoty

TELESNÉ ROZMERY
Výška : 80 – 105 cm
Dĺžka tela : 130 – 210 cm
Dĺžka chvosta : 50 – 60 cm
Hmotnosť : 30 – 80 kg

Vzhľad
V porovnaní so psom rovnakej veľkosti má vlk užšiu hruď, nohy sú v pomere ku telu dlhšie a stopy ľavých a pravých nôh sú bližšie k sebe. Predné končatiny majú väčšiu veľkosť ako zadné, pričom na predných je piaty prst uložený cca 5 cm nad labkou. Naježená srsť a špeciálna cirkulácia ich chráni pred zamrznutím. Pachové žľazy medzi prstami umožňujú vlkom lepšiu orientáciu a zároveň nimi aj informujú ostatných o svojom pohybe. Oblasť dotyku predných labiek so zemou je veľká, vďaka čomu môžu ľahšie prenášať váhu a pohybovať sa po snehu.
Farba vlka sa líši: môže byť sivá, biela, čierna, červená, hnedá atď. Tieto farby sa medzi jedincami miešajú, vo svorke nie sú všetky vlky rovnako sfarbené. Takisto väčšina vlkov nie je jednofarebná. Pri narodení majú mláďatá spravidla tmavšiu srsť a modré oči, ktoré sa približne po 10 týždňoch zmenia na zlatožlté. Podobne ako psy sú vlci citlivý na vibrácie, čím vedia rozpoznať napríklad blížiace sa zemetrasenie.

Spôsob života
Vlci sú sociálne zvieratá žijúce v dobre organizovaných svorkách. Sú to predátori, ktorých veľkosť svorky závisí na dostatku potravy. Svorka sa sústreďuje okolo páru, ktorý má mláďatá (a združuje sa na celý život), a môže mať až 20 členov.
V čele celej svorky je alfa vlk a vlčica, ktorí tvoria alfa pár. Termín alfa je však pomerne zavádzajúci. Jedinec alfa nie vždy vedie lov alebo ide v čele svorky a ani nemusí jesť skôr ako ostatní.
Alfa páru sú podriadení ostatní dospelí členovia svorky, z ktorých najvyššie postavenie má beta vlk a beta vlčica. Jedinec beta môže ako jediný ohroziť pozíciu alfy. Ostatné zvieratá vytvárajú hierarchiu s dvoj- až trojročnými jedincami na vrchole a jednoročnými naspodu.
Úplne najnižšie postavenie má jedinec omega. Tento jedinec už do svorky v podstate ani nepatrí, pretože nemá žiadne práva. Je odháňaný od žrádla a smerujú proti nemu bezdôvodné útoky. Pri napadnutí svorky väčšinou nesie hlavný nápor a ak si to vyžadujú vyššie záujmy svorky, môže byť aj obetovaný. Týmto spôsobom sa svorka zbavuje nežiadúcich členov.
Ako úkryty využívajú rôzne preliačiny, kroviny a miesta s hustou vegetáciou. Na týchto miestach vlci odpočívajú a zakladajú nory, ale nikdy tu nelovia. V lesnatých oblastiach s dostatkom potravy je lovecký revír veľký len niekoľko desiatok km2, ale v pustinách môže mať rozlohu až 1 300 km2.

Rozmnožovanie
Párenie prebieha v období medzi koncom januára a apríla, v závislosti na zemepisnej šírke. Čím severnejšie, tým neskôr párenie začína. Pritom mladé samice páriace sa prvýkrát začnú byť plodné o jeden až dva týždne neskôr, než samica staršia.
Samica je plodná len 5 až 7 dní. Počas tohto obdobia sa alfa pár zdržuje mimo svorky aby nebol rušený ostatnými. Alfa pár je tiež takmer vždy jediný pár vo svorke, ktorý má právo sa rozmnožovať.
Normálne je vládcom celej svorky alfa samec, ale v dobe, keď sú mláďatá ešte v nore má vedúce postavenie alfa samica. O tom, kde bude nora rozhoduje samozrejme ona. Keď sú šteňatá malé a zostávajú v nore, musia ostatní členovia svorky nosiť ich matke potravu, pretože ona ich nemôže nechať osamote.
V 10 až 15 dňoch mláďatá otvárajú oči. Matka ich prestáva kŕmiť vo veku 6 – 8 týždňov a od 12 týždňov sprevádzajú svorku na love, no sami sa ho ešte nezúčastňujú. To sa stáva skutočnosťou až vo veku 7 – 8 mesiacov.

Potrava a spôsob obživy
Pretože vlci lovia v skupine, môžu zabíjať zvieratá väčšie, než sú oni sami. Živia sa hlavne jeleňmi, losmi a severoamerickými sobmi karibu. Hladná svorka sa odváži napadnúť aj osamoteného bizóna. Vlk môže naraz zjesť asi 10 kg mäsa. Priemerná spotreba jedinca na deň je 2 kg mäsa, pričom dokáže vydržať aj niekoľko dní bez potravy.

Ochrana druhu
Vlk dravý patrí k málo ohrozeným druhom.

Zdroj : pes.eu.sk