Infekčná laryngotracheitída psov - Psincový kašeľ

 

Pôvod: Psincový kašeľ je akútne, vysoko infekčné onemocnenie psov. Na jeho vzniku sa väčšinou podieľa niekoľko pôvodcov, z ktorých najčastejším je vírus parainfluenzy (chrípky psov), ďalším je psí adenovírus a bordetella, ktorá však napáda väčšinou organizmus už zasiahnutý vírusom parainfluenzy. Toto onemocnenie postihuje predovšetkým mladých psov, ustajnených vo väčšom počte, odtiaľ teda prívlastok psincový.

Spôsob nákazy: Toto onemocnenie je prenosné vdýchnutím a postihuje hrtan, priedušnice a priedušky. Dochádza k nemu pri kontakte medzi psami.

Príznaky: Pokiaľ je organizmus psa napadnutý len vírom parainfluenzy, onemocnenie spravidla nemá vážnejší priebeh, rovnako je tomu aj pri nákaze adenovírom. Pokiaľ je organizmus psa napadnutý oboma vírusmi, príznaky onemocnenia pretrvávajú asi týždeň. Hlavným príznakom infekcie je záchvatovitý kašeľ, ktorý môže mať rôznu intenzitu a frekvenciu. Kašeľ môže doprevádzať zvýšená sekrécia hlienu. Úporný kašeľ, pri ktorom je vylučovaný hlien môže byť majiteľom považovaný za zvracanie alebo pokus psa vydáviť z krku cudzie teleso. Ďalším príznakom môže byť výtok z nosa a očí, poprípade zvýšená teplota. Pes však normálne prijíma potravu a je stále vitálny. Ťažší priebeh onemocnenia, kedy je organizmus napadnutý ako vírom parainfluenzy a adenovírom, tak bordetellou, sa prejavuje horúčkou, apatiou a výraznejším postihnutím dolných ciest dýchacích. V týchto prípadoch pretrvávajú príznaky priemerne asi 18 dní. Ťažší priebeh nemoci je pozorovaný u psov, ktoré sú postihnuté niektorým z chronických onemocnení dýchacích ciest (napr. tracheálny kolaps u malých plemien) a u nevakcinovaných psov a šteniat.

Liečba: Vhodná je návšteva veterinárneho lekára, ktorý vyšetrením diagnostikuje a navrhne postup liečenia. Robí sa hematologické a bakteriálne vyšetrenie a röntgen hrudníka. Vo väčšine prípadov odoznie nemoc sama behom 7 - 10 dní, ale u neliečených prípadov môže kašeľ pretrvávať aj niekoľko týždňov. Súčasťou liečby je fyzický kľud a vyhnutie sa vplyvom, ktoré záchvaty kašľa vyvolávajú. Doporučuje sa dostatočný prísun tekutín a zvlhčovanie vzduchu pre ľahšie uvoľnenie hlienu. Pokiaľ pes nemá teplotu a onemocnenie sa prejavuje len úporným kašľom, môžu byť podávané v minimálnej miere a pod dohľadom veterinárneho lekára lieky proti kašľu. Pri ťažšom priebehu nemoci, kedy je organizmus zasiahnutý bakteriálnou infekciou spočíva liečba v podávaní antibiotík.

Prevencia: Účinnou prevenciou je vakcinácia. Vo väčších chovoch je možné možnosť nákazy obmedziť zníženým počtom psov v kotercoch a zlepšením ventilácie. Dôležitá je okamžitá izolácia psov, u ktorých je podozrenie, že boli onemocnením zasiahnuté.

Očkovanie: Očkovanie sa robí u šteniat po treťom mesiaci života, formou dvoch dávok s odstupom dvoch až štyroch týždňov, s preočkovaním raz za rok. Veterinár musí upozorniť chovateľa na možnosť lahkej formy onemocnenia i u vakcinovaných psov.